Oaxaca, nádej a smrť

{mosimage}Alterglobalistické hnutie má od soboty nového mučeníka. Stal sa ním
Brad Will, dobrovoµník newyorskej pobočky siete nezávislých
informačných zdrojov Indymedia. Ako neozbrojeného, pokojného
pozorovateµa demonštrácie v mexickom štáte Oaxaca (čítaj
"uachaka") ho zastrelili neznámi útočníci, ktorí začali páliť do
demonštrantov. Je príznačné, že hoci sa alterglobalistom pripisujú
násilnícke sklony, ich rukou zatiaµ nezahynul nikto. Naopak, Brad Will
je po Carlovi Giulianim v Taliansku, Rachel Corrieovej a Tomovi
Hurndallovi v Palestíne a Li Kjung Chaeovi na zasadaní WTO v Cancúne už
piatou obeťou hnutia. Pravda, toto tvrdenie treba hneď opraviť – obetí
korporátnej globalizácie je, samozrejme, nepočítaných viac. Mŕtvi z
globálneho Západu/Severu však práve na to upozorňujú – vo väčšine
prípadov sa totiž dobrovoµne vydávali do miest, kde trpeli domáci, aby
ich podporili svojou solidaritou.
Posledné násilnosti v Oaxace na
pobreží Tichého oceánu sú vyvrcholením napätia, ktoré trvá už päť
mesiacov. V máji totiž vyhlásili štrajk učitelia na školách a
univerzitách. Žiadali vyššie platy a lepšie pracovné podmienky.
Guvernér Ulises Ruiz nariadil polícii, aby demonštrácie násilím
rozohnala, čím situáciu vystupňoval. K štrajkujúcim učiteµom sa pridali
ďalší stúpenci a tentokrát už žiadali aj odstúpenie guvernéra, ktorého
obviňovali zo zmanipulovania volieb a zneužitia sily.
Situácia sa
vyhrotila cez víkend, keď okrem Brada Willa zahynuli práve aj dvaja
Mexičania, ktorých mená nepoznáme. Hoci sa objavili informácie, že smrť
mala na svedomí miestna polícia, vláda odstupujúceho prezidenta Foxa to
využila a poslala do oblasti federálne jednotky, aby "obnovili pokoj".
V nedeµu začalo asi 4 000 príslušníkov federálnych jednotiek s podporou
obrnených áut preberať kontrolu nad mestom. Neozbrojený odpor sa im
podarilo rýchlo prekonať, príčiny politického napätia však vláda týmto
spôsobom určite neodstránila.
Protesty koordinuje organizácia APPO
(Šudové zhromaždenie obyvateµstva Oaxacy), ktorá vznikla 17. júna 2006
z menších organizácií a iniciatív združujúcich učiteµov, pôvodných
miestnych obyvateµov a iné sociálne a politicky vylúčené komunity. Vo
svojom politickom programe sa inšpirovala aj príkladom zapatistických
Výborov dobrej vlády v štáte Chiapas – jej cieµom je vytvorenie µudovej
vlády bez byrokratickej mašinérie, inštitucionalizovaných strán a
skorumpovaných funkcionárov. V taktike sa orientuje na nenásilný
protest.

Radovan Geist
vyšlo v týdeníku Slovo (www.noveslovo.sk)
Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •