Korupcia súčasť trhového systému

{mosimage}Hoci si ešte aj dnes neraz uµavíme konštatovaním,
že „to je možné iba u nás“, je čoraz zreteµnejšie, že mnohé spoločenské
problémy nezískali rodný list na Slovensku. A už vôbec nie sú, ako sa
vraví, dedičstvom komunizmu. Jedným z nich je korupcia v politike.
Nemecká spoločnosť Siemens, ktorá už vyše desať
rokov intenzívne pôsobí aj u nás, sa v posledných mesiacoch topí v
rozsiahlom korupčnom škandále, ktorý je predmetom vyšetrovania
nemeckých bezpečnostných, resp. justičných orgánov. Niekoµko µudí sa už
ocitlo za mrežami, viacerí sú vyšetrovaní na slobode. Jadrom obvinení
je k istote sa blížiace podozrenie, že jedna z divízií Siemensu v snahe
získať verejné zákazky vytvárala osobitné fondy na korumpovanie
politikov.

škandál sa rozhorel už vlani na jeseň a podozrenia
preverovala aj sama firma. V decembri napr. oznámila, že odhalila
podozrivé finančné transakcie vo výške 420 miliónov eur (asi 14 a pol
miliardy korún) z posledných siedmich rokov. Ako uviedol denník Wall
Street Journal Europe (WSJE), objavili sa informácie, podµa
ktorých o korupčných praktikách vedeli µudia v najvyšších funkciách, čo
hovorca centrály Siemens Peik von Bestenbostel absolútne odmietol. WSJE
uviedol, že nemalo ísť o jednotlivé prípady, ale o schémy na platenie
úplatkov s cieµom získať telekomunikačné kontrakty. Do nich by mal
zapadať systém tajných bankových kont a falošných zmlúv na konzultácie.
Aj na januárovom stretnutí akcionárov sa veµmi tvrdo hovorilo o
nedostatočných opatreniach, ktoré mali zabrániť korupcii. Nejde o
maličkosť, lebo podµa WSJE by dôkazy mohli niektoré krajiny viesť k
vylúčeniu Siemensu z účasti na veµkých infraštruktúrnych projektoch,
ktoré tvoria významnú časť jeho tržieb.
Siemens však nie je jediná
firma, ktorá má takéto problémy. Jedným z podozrivých je aj Lothar
Pauly, ktorý sa medzitým dostal do vedenia Deutsche Telekomu, čo za
podozrivých okolností kúpil Slovenské telekomunikácie (ST), keď jeho
súperi o ST postupne „stratili záujem“. Podµa niektorých po zistení, že
„súťaž“ o ST sa pripravovala tak, aby ju vyhral práve nemecký záujemca.
Napokon aj preto musel z funkcie odísť vtedajší minister dopravy G.
Palacka, podozrivý, že zhŕňal miliardy pre SDKú. Dôležitým signálom o
korupcii bol v tomto prípade aj telekomunikačný zákon, ktorý
zabezpečoval neohrozený monopol ST aj po privatizácii, napriek tomu, že
už v tom čase sa dokončovala nová európska legislatíva s výraznými
liberalizačnými prvkami. Dokonca aj úsilie pracovníkov ministerstva
dostať tieto prvky do zákona stroskotalo na odpore politického vedenia
Palackovho ministerstva.

Spomenúť možno aj najnovšie korupčné
problémy v česku či zatknutie šéfa automobilky KIA v Južnej Kórei pre
podozrenia z korumpovania najvyššie postavených politikov. Zoznam
veµkých západných firiem, ktoré sa topili v korupčných škandáloch by
vôbec mohol byť poriadne dlhý.

Teraz však nejde o vynášanie súdov
nad konkrétnymi firmami, hoci si nemožno nevšimnúť, že Siemenes,
Deutsche Telekom, či KIA patria medzi spoločnosti, ktorým sa dobre darí
aj u nás, a aj vďaka veµkým obchodom so štátom či samosprávami. Ide o
to, ako je čoraz jasnejšie, že korupcia vo veµkom nie je slovenský
vynález ani neblahé morálne dedičstvo komunistickej minulosti. Nekalé
vzťahy s politikmi na najvyššej úrovni sa ukazujú ako súčasť obchodnej
taktiky kapitalistického sveta.

A nie je to prekvapujúce. Ide
predsa o svet, kde rozhoduje kapitál, a zisk je najvyššou prioritou.
Verejná oblasť sa zužuje a súkromná rozširuje. čo sa má verejnosť
starať do záujmov a vnútornej – i finančnej– politiky súkromných
firiem? Ich výdavky zostávajú pred občanmi skryté, hoci obchodujú s
vládou. Aj to je súčasťou trhového mechanizmu.

Firmy zo Západu k
nám mali priniesť serióznejšiu obchodnú politiku a komunikáciu s
verejnými inštitúciami a vyspelejšiu firemnú kultúru. Pravidlá, ktoré
rešpektujú vo svojich domovských krajinách. Namiesto toho často
priniesli nekalé praktiky, nad ktorými ostávali stáť s úžasom aj
odchovanci minulého režimu. Ale takto sa spomenuté firmy správajú aj
inde v cudzine. Korumpujú miestnych politikov a neraz podporujú aj
diktátorov. Nie sú poslami demokracie, ale kapitalizmu a trhového
hospodárstva. Volanie po slabej vláde, odzbrojovanie verejnej moci, keď
nefungujú neformálne spoločenské pravidlá regulujúce vzťah firiem a
politikov, vyhovuje tým, ktorých cieµom je loviť v mútnych vodách.

Napokon
ani na Západe nezaviedli pravidlá korektného správania firmy, ale v
podobe zákonov ich zaviedol štát. V tom čase silný, budujúci formálne
pravidlá, ktoré sa osvedčili a až potom si ich dodržiavanie začala
verejnosť vynucovať aj neformálne. Ukazuje sa však, že veµké západné
firmy ako typickí kolonialisti vyvážajú do zahraničia všetko, čo už
nemôžu použiť doma. U nás áno. A tak sa k nám dostáva i vysoko
sofistikované know-how v oblasti korupcie. Pod pláštikom poradenstva či
marketingových výdavkov sa často ukrývajú obyčajné úplatky, ktoré sa
takto stali tolerovaným obchodným nástrojom.

Kamil Márovský
Autor je publicista, venuje sa ekonomickej žurnalistike,
vyšlo v týdeníku Slovo č.12/07
Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •