Postavenie odborov: u nás podštandardné

Boj o novelu Zákonníka práce sprevádza populizmus, ba občas dokonca aj vyslovené lži. Je zrejmé, že zamestnávatelia bránia takým jeho zmenám, ktoré by z neho spravili vyspelý a moderný európsky zákon. Príkladom je tvrdá kritika ustanovenia, ktorým by vo veµkých podnikoch vznikla pozícia uvoµneného odborárskeho funkcionára, teda takého, ktorého bude platiť jeho zamestnávateµ. V legislatíve európskych krajín je to pritom bežná prax.

Ján Slota sa pri jednej príležitosti vyslovil pred novinármi na adresu odborárov nezvyčajne príkro. Odkázal im, že nepripustí návrat odborárskych práv, ktoré mali kedysi za bývalého režimu. Vraj "socializmus sme pochovali v roku 1989". Kritizoval tak návrh novely Zákonníka práce, ale ako sa to už Jánovi Slotovi stáva, zasa strieµal vedµa a trafil capa.

V Európe je voµno bežné

Vrcholným manažérom podnikov a ich majiteµom zneli Slotove slová isto ako rajská hudba. Lenže v skutočnosti nie je návrh na posilnenie odborárskych práv na pracoviskách nijaký návrat do minulosti. šéfa SNS to isto vôbec nezaujíma, ale je fakt, že v členských krajinách Európskej únie je platenie odborárskych funkcionárov z peňazí podnikov bežnou záležitosťou. Väčšinou je to tak, že ak je nejaký pracovník zvolený za odborárskeho funkcionára, alebo za zástupcu zamestnancov, zákon mu priznáva nárok na určité platené voµno. Vymedzuje mu istý čas týždenne alebo mesačne, na ktorý ho v rámci pracovného času musí zamestnávateµ uvoµniť z práce, aby sa mohol venovať tomu, čomu sa ako volený zástupca zamestnancov venovať má.
Takémuto človeku prislúcha plat, ako by stále pracoval na svojom pôvodnom mieste bez ohµadu na to, že významnú časť svojho pracovného času trávi inou (odborárskou) činnosťou. Zákony mnohých európskych krajín dokonca poskytujú platené voµno zástupcom zamestnávateµov ako celku, takže túto časovú dotáciu je možné kumulovať, čím sa dosiahne, že jeden alebo niekoµko zamestnancov sa bude plne venovať výhradne odborárskej činnosti. A to už je presne to, čo navrhuje novela Zákonníka práce. členské krajiny Európskej únie si pritom takéto posilnenie odborárskych práv "nevycucali z prsta", ale vychádzajú z celosvetovo platných medzinárodných dohôd. Príkladom je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uµahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 135 z roku 1971. Podµa jeho prvého článku nesmú byť odborárski funkcionári alebo iní volení zástupcovia zamestnancov pod hrozbou prepustenia, "ak konajú podµa platných zákonov, kolektívnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav".

Nespĺňame medzinárodné dokumenty

Stanislav Tarnovský z Odborového zväzu KOVO v súvislosti s týmto dohovorom upozorňuje na jeho článok 5. Podµa neho nesmú byť volení zástupcovia zamestnancov zneužívaní na oslabovanie postavenie odborových organizácií, ak tie v podnikoch pracujú. U nás sa to týka tzv. zamestnaneckých rád, ktoré práve ako silnú protiváhu odborom presadil v predchádzajúcej novele ZP vtedajší minister práce Šudovít Kaník. "Podµa názoru odborov "Kaníkova" novela porušila spomínaný článok dohovoru MOP, lebo pri súbežnom pôsobení odborov a zamestnaneckých rád v podnikoch dala väčšie kompetencie zamestnaneckým radám, ktoré však na rozdiel od odborov nie sú združeniami občanov a teda nespadajú pod právo na združovanie, na ktorom je koncipovaná MOP a ktoré je obsiahnuté aj v dokumentoch Eú a aj v slovenskej ústave," vysvetµuje S. Tarnovský.
Nič na tom nemení ani fakt, že hoci dohovor č. 135 bol prijatý už v roku 1971, Slovenská republika ho dodnes neratifikovala. "Na jednej strane sa jeho ratifikácia plánuje, na strane druhej tento dokument predstavuje pohµad na kultúru tripartitných vzťahov, ktoré by mali členské krajiny OSN rešpektovať," argumentuje S. Tarnovský. "Medzinárodná organizácia práce je totiž špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a členom OSN Slovensko je," dodáva.
Ešte konkrétnejšie ako spomínaný dohovor je Odporúčanie MOP o ochrane a uµahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku č. 143 z roku 1973. To síce nemá charakter medzinárodnej zmluvy, a preto ani nepodlieha ratifikácii, ale členské krajiny OSN by ho mali brať do úvahy pri formovaní svojej pracovnej legislatívy. A európske krajiny to aj robia. Tento dokument napríklad odporúča, aby pod istou pracovno-právnou ochranou boli aj µudia, ktorým sa skončil mandát voleného zástupcu zamestnancov (odborárskeho funkcionára). Ide najmä o to, aby sa mohli vrátiť na svoje pôvodné pracovné miesto, pretože sa považuje za samozrejmosť, že v prípade vyšších funkcií v podnikoch boli na ich výkon uvoµnení.

Zamestnanci ako rukojemníci firiem

Za samozrejmosť to považuje aj Odporúčanie MOP č. 143 a v pomerne veµkom rozsahu sa venuje vytváraniu podmienok, ktoré by mali mať zástupcovia zamestnancov vytvorené. V článku 10 sa napríklad uvádza: "Zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal poskytovať potrebný čas uvoµnenia z práce bez straty mzdy alebo sociálnych dávok a sociálnych výhod, aby mohli vykonávať svoje funkcie zástupcov v podniku." Alternatívou môže byť uvoµnenie takéhoto pracovníka jeho nadriadeným, ak o to požiada z konkrétneho dôvodu, "pričom by sa súhlas nemal bezdôvodne odmietnuť". Odporúčanie pripúšťa, aby členské štáty určili na takéto uvoµňovanie limity, ale výslovne stanovuje, aby boli "dostatočné" na výkon (odborárskej) funkcie.
Odporúčanie pritom ide ešte ďalej, aby nebolo pochýb o tom, že rozsah činnosti zástupcov odborov nemožno chápať len úzko ako riešenie konkrétnych problémov v podniku. "Aby zástupcovia pracovníkov mohli účinne vykonávať svoje funkcie, malo by sa im poskytovať na nevyhnutný čas uvoµnenie z práce na účasť na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch, zjazdoch a konferenciách," píše sa v článku 11. A aj v tomto prípade "zástupcovia pracovníkov" nesmú prísť o svoju mzdu. Dokument MOP zdôrazňuje, že odborári nesmú mať problémy dostať sa k informáciám, "ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií" a "vedenie podniku" by im malo na ich činnosti vytvoriť potrebné materiálne podmienky. Za zmienku ešte stojí ustanovenie článku 17, podµa ktorého "zástupcom odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podniku, v ktorom majú odbory zamestnaných svojich členov, mal by sa povoliť prístup do podniku".
Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena Smeru-SD za predvolebnú podporu, ani návrat do minulosti. Aspoň nie do tej komunistickej, pretože, hoci uvádzané dokumenty MOP sú staré už vyše tridsať rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, ale aj kapitalistické krajiny. A je veµavravné, že práve mnohé z nich ich aj, na rozdiel od našej krajiny, ratifikovali alebo ich odporúčania a ustanovenia aj bez ratifikácie jednoducho premietli aj do národnej legislatívy.
Odborárom právomoci navrhované v novele Zákonníka práce patria, sú nástrojom na to, aby sa nestali rukojemníkmi vlastných zamestnávateµov. No vyzerá to tak, že práve to majiteµov podnikov a ich manažmentom najviac prekáža. Teraz už len zostáva otázka, či poslanci ich tlaku odolajú, alebo si bohatí zasa presadia svoje.

Jakub Topol
Vyšlo v týdeníku Slovo 23.05.07
Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •