Nemecko a die Linke: Úspech vo volebnej generálke

Hoci Strana µavice voµby v Hessensku a Dolnom Sasku zďaleka nevyhrala, prvý výraznejší volebný úspech v spolkových krajinách bývalého Západného Nemecka dáva tušiť, že strana má šancu vytvoriť životaschopnú alternatívu naµavo od sociálnej demokracie.

Nemeckej politickej debate dominovali v posledných dňoch voµby v Hessensku a Dolnom Sasku. Mnohí ich považovali za „generálku“ pred budúcoročnými parlamentnými voµbami. Výsledok priniesol prekvapenie i niekoµko ponaučení. To prvé by si mali vziať kresťanskí demokrati. V snahe obhájiť kontrolu nad Hessenskom stavili v kampani na protiimigračnú rétoriku. Hoci u určitej časti voličov takýto spôsob obetného baránka nepochybne funguje, očividne ich nie je dosť – vo voµbách získala CDU len 37,8 percent hlasov, čo jej zabezpečilo 42 mandátov v 110-člennom parlamente.

Z porážky konzervatívcov sa však sociálni demokrati nemajú veµmi prečo tešiť.

Pod vedením Andrey Ypsilanti, ktorá ostro vystúpila proti tónu neznášanlivosti v kampani konzervatívcov, dosiahli len 36,7 percent, a teda aj zastúpenie 42 krajinských poslancov. Ani jedna z dvoch veµkých strán nedokáže získať dostatočnú väčšinu, a tak sú otvorené len dve alternatívy – replikácia „veµkej koalície“ CDU a SDP z federálnej úrovne, alebo spolupráca SPD so Stranou µavice.

Práve tá je veµkým prekvapením oboch krajinských volieb. V Dolnom Sasku získala 7,1 percent, v Hessensku 5,1 percent a tesne tak prekročila päťpercentnú hranicu na vstup do krajinského parlamentu. Nie je to nijaký ohromujúci výsledok, napriek tomu však pre stranu predstavuje víťazstvo. Konglomerát reformovanej postkomunistickej PDS z východu Nemecka a skupiny nespokojných sociálnych demokratov, ktorí odišli z SPD na protest proti liberalizačnému kurzu nastolenému Gerhardom Schröderom, doteraz dokázal uspieť prevažne v oblastiach bývalého Nemecka. Výsledok v Hessensku a Dolnom Sasku jej dáva možnosť pevne sa etablovať na celonemeckej federálnej úrovni.

Ak chce Strana µavice využiť šancu a vytvoriť trvalú alternatívu naµavo od SPD, bude musieť vyriešiť niekoµko problémov. Prvým je „komunistický biµag“, ktorý zdedila po PDS. Hoci stále viac voličov odmieta pristúpiť na takýto zúžený pohµad, Strane µavice zužuje priestor v médiách aj koaličný potenciál. Druhým je latentný problém vnútorných rozporov. Strana totiž nevznikla len z dvoch rozdielnych skupín, ale aj tradícií. PDS bola reformovaná komunistická strana, síce s mnohými modernými názormi, ale aj s minulosťou, ktorá sa premietala do jej vnútrostraníckeho života. Skupina, ktorá sa oddelila od SPD, bola skôr „aktivistická“ – tvorili ju µavicoví sociálni demokrati a radikálnejší odborári. Vo vnútri Strany µavice sa zatiaµ darí nachádzať kompromisy a vyvažovať záujmy, no ak by v nej vypukli rozpory, môžu ju zraziť na kolená.

Mnoho bude závisieť aj od budúceho kurzu sociálnych demokratov. Pod vedením nového predsedu Kurta Becka zahlásili pred časom „vµavo v bok“. Podµa výsledku v Hessensku a Dolnom Sasku sa však zatiaµ zdá, že to voliči vnímajú ako marketingový ťah, a nie ako skutočné priblíženie ich požiadavkám.

V nemeckej politike sa začínajú rozdávať karty. Veµká partia sa začne už na budúci rok.

Matúš Holý

Převzato z www.blisty.cz

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •