Masy vyšli do ulíc Záhrebu, Rijeky, Splitu a Đakova. Keď pochodovali ulicami svojich miest a požadovali zmenu, pridali sa k nim aj mnohí zvedaví okoloidúci, ktorí sa nechali zatiahnuť do tohto spontánneho prejavu nespokojnosti. Iluzórna „alternatíva“, ktorú predstavuje oficiálna opozícia, poskytuje len malú útechu a po krajine sa šíri vlna hnevu, akcií a vzbúr proti sociálnej nespravodlivosti, rastúcej nezamestnanosti, korupcii a proti zlodejom z vládnucej triedy.
Vedúci predstavitelia oficiálnej opozície a ľudia ako Dragutin Lesar (chorvátsky labourista) a Ivan Pernar (samozvaný líder protestov) nám hovoria, že riešením je „viac kapitalizmu“. Rázne odpovedáme: Nie! Aj keby sme súhlasili s ich politickým bojom (čo nesúhlasíme), malo by to znamenať, že s nimi súhlasíme aj v spoločensko-ekonomických otázkach? Od deväťdesiatych rokov podnes nám mnohokrát hovorili, že pred zákonom sme si rovní a že nás čaká svetlá budúcnosť, no my, ktorí okrem schopnosti pracovať nevlastníme nič, ktorí každodenne trpíme v podmienkach vynucovaných kapitálom, môžeme len ťažko veriť takýmto vyhláseniam o rovnosti. Dnes, keď sa výzva „viac kapitalizmu“ znova stala len urážkou znechutených más, je jedinou rozumnou odpoveďou požiadavka sociálnej spravodlivosti.
Hoci sa „hrdinsky“ vyhlasujú za našich lídrov, hovoríme: Nie! Ľudí nemôže reprezentovať a masy nemôže viesť nikto iný ako oni sami a ich autonómne organizácie. Na proteste v Rijeke jedna žena kričala: „Musíte bojovať za svoje práva! Musíte vo vašich miestnych komunitách organizovať stretnutia ako je toto! Systém musí byť zničený zdola!“ A mala pravdu. Nespravodlivosť, ktorá nás obklopuje, môže ukončiť len skutočne libertariánsky duch. Preto sme vždy podporovali a podporujeme solidaritu a priamu demokraciu, autonómny boj a samoorganizáciu a vyhlasujeme ich za základné princípy našej teórie aj praxe. Z betónu zamrznutého mesta v týchto marcových dňoch pomaly ale rozhodne klíčia princípy také drahé pre každého libertariána.
Keď nám hlasy „zhora“ hovoria, že obsadenie ulíc nie je odpoveď, hovoríme: Nie! Ulice predstavujú jeden z posledných ostrovov slobody, široký priestor patriaci každému – ľuďom, ktorí vyrastali pri hrách na tom istom chodníku, ľuďom, ktorí študovali, pracovali a milovali na tých istých miestach, kde sa dnes zhromažďujú pri protestoch. Len tam môže vzniknúť skutočná nová alternatíva. Jeden z demonštrantov v Záhrebe niesol transparent s nápisom: „Veríme v nový sen.“ Aj my veríme v nový sen. Pridajte sa k nám!
Správa o chorvátskych protivládnych demonštráciách od anarchosyndikalistického účastníka
Autor: Záhrebská skupina siete anarchosyndikalistov
Přejato z webu Utopia.sk
Preložil Peter Vittek
