V piatok 30. novembra uznala OSN Palestínu za nečlenský pozorovateľský štát. Tento štatút Palestíne neumožňuje hlasovať vo Valnom zhromaždení, ale umožňuje jej prístup k niektorým inštitúciám OSN, hlavne k Medzinárodnému trestnému súdu. Proti palestínskej žiadosti hlasovalo iba 9 štátov, medzi nimi pochopiteľne USA a Izrael, ale aj Česká republika, ako jediná zo štátov Európskej Únie.
Táto udalosť nie je jedinou, ktorá v poslednom čase poukazuje na zmenu v dynamike izraelsko-palestínskeho konfliktu. Po poslednom vojenskom konflikte na území Gazy musel 21. novembra Izrael akceptovať prímerie s Hamasom, ktorého garantom je Egypt. Izrael nijaké vážne škody na životoch neutrpel, jeho operácia Pilier obrany však nedosiahla svoj cieľ .
Situácia, v ktorej sa Izrael ocitol, sa dá pochopiť iba v kontexte ľudových vzbúr, ktoré v regióne prebehli. Ako napísal izraelský denník Haaretz, Izrael si pri rokovaniach o prímerí jasne uvedomil, že v kontraste so situáciou za Mubarakovej éry sa Egypťania teraz stavajú na stranu Hamasu. Za úlohou Egyptu vo vyjednaní prímeria, ktoré by Hamas mohol považovať za víťazstvo, stoja arabské revolúcie. Posledná vojna v Gaze ukázala, že začínajú meniť geopolitickú situáciu v regióne.
Turecko bolo dlho blízkym spojencom Izraelu, a na západ sa prezentovalo umiernene. Nedávno však turecký premiér Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že „Izrael je teroristický štát“, a obvinil západ z pokrytectva. Je to mimoriadny prelom, ktorý prispel k medzinárodnému tlaku na Izrael, aby pristúpil na prímerie.
Spojené štáty teraz nevedia, čo robiť – už sa viac nemôžu spoliehať na diktatúry v regióne. Ak chcú v regióne vybudovať umiernenú atmosféru, podporu Turecka a ostatných budú potrebovať viac ako kedykoľvek predtým. Ale získať ju bude ťažké. Egyptský prezident Muhammad Mursí si v krajine získal určitú dôveryhodnosť tým, že verejne Palestínčanom v Gaze vyjadril solidaritu. Na západe takisto získal rešpekt, pretože vyjednal prímerie. Ale ako tlak na Mursího vnútri Egypta stúpa, pre USA bude stále ťažšie presadzovať v regióne vlastné záujmy. Aj vládnuce strany Kataru a Tuniska pozorne sledujú, ako sa situácia, ktorej Mursí čelí v Egypte a medzinárodne, vyvíja.
Arabské revolúcie ukázali silu jednoduchého ľudu. Ten sa nielenže vzoprel diktatúram, ale odmietol aj úlohu nástroja imperializmu, a môže sa stať riešením izraelského problému. Revolúcie v Tunisku a Egypte ukazujú, že iný Blízky východ, ktorému nedominujú vojny a imperializmus, je možný. Moslimovia bojovali za zvrhnutie diktatúr spolu s kresťanskými Koptami. Revolúcie ponúkajú cestu k vytvoreniu štátov, v ktorých môžu ľudia všetkých vierovyznaní žiť bok po boku, a práve ony majú moc poraziť Izrael aj imperializmus.
Na základe článkov „Gaza shows impact of Arab revolts“ (Alex Callinicos), „The battle that Israel thought it would win“ (Simon Assaf) a „How can Palestine get its freedom?“ (Siân Ruddick) publikovaných na SocialistWorker.co.uk zostavila Megy Korábová
Redakčně kráceno. Článek v plném rozsahu vyjde v prosincové Solidaritě.
