Prečo Európa potrebuje Grécko

Costas Lapavitsas

Volebný úspech Syrizy značí začiatok prvého veľkého boja proti škrtom. Celý kontinent by si mal želať jej víťazstvo.

Jasným víťazom nedávnych gréckych volieb je Syriza, koalícia ľavicových organizácií, aktívna už niekoľko rokov. Fašistická strana Zlatý úsvit tiež dosiahla prekvapujúci výsledok, ale aj keď je jej vzostup znepokojivý, nie je ani najvýznamnejším výsledkom volieb, ani hlavnou hrozbou pre grécku spoločnosť. Politické momentum patrí Syrize. Ak sa jej podarí skoordinovať svoje sily, mohla by pomôcť vyriešiť krízu, a posilniť európske hnutie proti škrtom.

Pasok a Nová demokracia, dve tradičné strany gréckej vlády boli vinené za to, že krajinu do súčasnej situácie v priebehu štyroch dekád viedli, a následne pristúpili na podmienky záchranného balíku. Grécki voliči jasne vyjadrili, čo nechcú: starú politiku a takzvanú záchranu od trojky zloženej z Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky.

Zástup priemerných gréckych politikov predstieral vyjednávanie s týmito inštitúciami v priebehu predošlých dvoch dekád, zatiaľ čo svoju vlastnú krajinu odsudzoval ako skorumpovanú. To všetko s podporou technických expertov, zdesených predstavou znepáčenia sa gréckym veriteľom. Niektorí z týchto politikov a expertov boli zodpovední aj za nešťastný vstup Grécka do európskej menovej únie. Výsledkom boli dva záchranné balíky, v máji 2010 a marci 2012 – pripomienky zlého riadenia ekonomiky a sociálnej ľahostajnosti. Ku koncu roku 2012 úsporné opatrenia spôsobia pokles gréckej ekonomiky o 20%, nárast nezamestnanosti na takmer 25%, naplno rozvinutú humanitárnu krízu v mestských oblastiach, a absolútne nezvládnuteľný verejný dlh. Grécko zomiera, zatiaľ čo jeho stará politická trieda rozpráva o zúčastňovaní sa na európskej “hre” a zavádzaní štrukturálnych reforiem, ktoré majú v budúcnosti priniesť rast.

Odmietaním marcového záchranného balíku Syriza spôsobila zemetrasenie. Vyzvala k zmrazeniu splácania dlhu, jeho výraznému škrtaniu a vytvoreniu medzinárodnej komisie pre jeho preskúmanie, hĺbkovému prerozdeleniu príjmov a majetku, znárodneniu bánk, a novej priemyselnej politike, ktorá by omladila výrobný sektor. Tieto opatrenia sú presne to, čo grécka ekonomika potrebuje. Na ich zavedenie je nutné odmietnuť nedávny záchranný balík, a zastaviť platenie dlhu.

Syriza verí, že tieto opatrenia je možné zaviesť, pokiaľ Grécko zostáva v eurozóne, a nežiada jeho vystúpenie. Tým zapôsobila aj na voličov, ktorí sa boja následkov vystúpenia, a ktorí sú presvedčení, že euro je súčasťou európskej identity Grékov. Podľa môjho názoru, ako aj názoru ďalších ekonómov však nie je možné, aby Grécko išlo touto cestou a zároveň zostávalo v eurozóne. Odchod z eurozóny je nie len potrebný, ale v strednodobom horizonte aj ekonomicky výhodný, a pre Grécko zostáva najpravdepodobnejším vyústením situácie. Ak chce Syriza naozaj prispieť k vyriešeniu krízy, mala by sa na túto možnosť pripraviť.

Momentálne je však najnaliehavejšou potreba oslobodiť krajinu zo zovretia dlhu a škrtov. Pokiaľ bude Syriza pripravená konať v tomto smere, a pokiaľ jej Grécki občania budú dôverovať v otázke eura, môže zohrať pozitívnu úlohu. Prinajmenšom ponúka Grécku šancu vyhnúť sa absolútnej katastrofe, ktorá by naozaj mohla viesť k vzostupu fašizmu.

Prebiehajúce domáce politické rokovania s najväčšou pravdepodobnosťou nepovedú k vytvoreniu vlády, najmä nie takej, ktorá by pokračovala v dodržiavaní podmienok záchranného balíku. V ďalších voľbách, ktoré budú zrejme v blízkej budúcnosti, má Syriza veľkú šancu na rozhodujúce víťazstvo, čím by vytvorila koaličnú vládu zloženú zo síl odmietajúcich záchranné plány. Na to si však Syriza musí uvedomiť svoje obmedzenia, a aktívne sa snažiť o vytvorenie širokého politického frontu, ktorý Grécko potrebuje.

Je dôležité sa neustále snažiť o súdržnosť, a vyhýbať sa zlomyseľnosti a odvekému frakcionárstvu gréckej ľavice. Ak má Syriza zhromaždiť dostatok síl, aby čelila prichádzajúcej búrke, potrebuje aktívnu spoluprácu zvyšku ľavice. Rovnako sa musí snažiť pritiahnuť vzdelaných a skúsených ľudí z celého spektra spoločnosti, pretože ich vo svojich radoch bude potrebovať omnoho viac.

Ak vznikne nová vláda pod vedením Syrizy, bude potrebovať podporu ľudí celej Európy, aby mohla krajinu dostať z katastrofickej situácie spôsobenej krízou eurozóny. V Grécku sa práve začína prvý veľký boj proti škrtom, a víťazstvo v ňom je v záujme každého Európana.

 

Costas Lapavitsas

Z Guardianu přeložila Megy Korábová

Překlad půvdoně vyšel v červnovém čísle Solidarity roku 2012

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •