Búriaca sa Brazília

Vážená čtenářko, vážený čtenáři,
 
bezplatně zde zveřejňujeme články, které už vyšly v Solidaritě. Činíme tak proto, aby si je mohl přečíst každý – bez ohledu na to, zda se v jeho okolí nachází distribuční místo či zda si může dovolit předplatné. Čtete-li naše články pravidelně a umožňuje-li Vám to Vaše situace, velmi oceníme, pokud si Solidaritu předplatíte. Předplatitelé udržují vydávání časopisu v chodu.
 
S díky
Vaše redakce

 
Sean Purdy, Henrique Sanchez


Brazília bola v minulej dekáde vyzdvihovanáako príklad ekonomického úspechu. Nedávno ňou však otriasli masívne protesty, naštartovanézvyšovaním cestovného. Henrique Sanchez a Sean Purdy, aktivisti brazílskej Strany socializmu a slobody v São Paule skúmajú korene tejto vzbury, ako aj politické výzvy budúcnosti.

Až donedávna zažívala Brazília euforickú atmosféru, ktorá bola čiastočne spôsobená zlepšením podmienok pracujúcich a chudobných –nízkou nezamestnanosťou, miernym zvýšením platov, a populárnymvládnym programom doplnku príjmu pre najchudobnejšie rodiny.

Okrem toho však táto eufória pramenila aj zo silne manipulovaného obrazu úspechu, ktorý vytvorila federálna vláda Dilmy Rousseff (Strana pracujúcich –PT) s podporou masmédií. Zisky bankárov a bohatýchboli totiž v poslednej dekáde nepomerne väčšie, než mierne zlepšenie podmienok pracujúcich. Bohatí Brazílčania sa dostali do zoznamu najbohatších ľudí sveta, a ich zisky lámali rekordy.

Zdanie pokroku sa v priebehu minulého roku začalo pomaly oslabovať. Ekonomický rast sa spomalil, a federálna vláda začala s podporou konzervatívnej opozície privatizovať letiská a prístavy. Zoškrtala sociálne výdaje, ako aj biedne nárasty platov štátnych zamestnancov. To všetko viedlo k viacerým veľkým štrajkom zamestnancov hydroelektrických megaprojektov na severe krajiny. Federálna vláda musela tiež čeliť rastúcej kritike domorodého obyvateľstva, LGBT komunity a ďalšíchza bezzásadové správaniev oblasti sociálnych práv, kde sa Strana pracujúcich začala prispôsobovať pravicovým stranám, ktoré sú súčasťou vládnucej koalície.

Jedna vec sa ale počas vlády prezidenta Lulu (2002–2010) a počas troch rokov súčasnej vlády nezmenila, a dokonca do istej miery prehĺbila: neistota zamestnania, a hlavne nízka úroveň verejných služieb ako je vzdelávanie, zdravotníctvo a doprava.
Federálna vláda Stany pracujúcich, ako aj štátne vlády vedené tradičnými pravicovými stranami investovali v posledných rokoch miliardy do organizácie majstrovstiev sveta vo futbale:boli postavené nové štadióny, a tie staré boli modernizované, aby vyhovovali štandardom FIFA (Medzinárodná futbalová federácia).Tá sa stala neslávneznámoutým, že premenila futbal na veľký biznis, ako aj svojím zapojením v korupčných škandáloch.

 

Verejná doprava ako bojisko

Rozpor medzi obrovskou verejnou investíciou do futbalových majstrovstiev, a zlyhaním v riešení nerovnosti a zlej kvality verejných služiebpoukázal na krehkosť euforickej nálady, rozširovanej v krajine vládou a médiami.

Nebolo prekvapením, že rozbuškou vzbury sa stalo tohtoročné zvýšenie cien cestovného vo verejnej doprave v takmer všetkých brazílskych mestách. Úspechy hnutí proti nárastu cestovného v Porto Alegre a niektorých ďalších brazílskych mestách v prvých mesiacoch roku 2013 naznačili, že ľudová mobilizácia by mohla priniesť víťazstvá.

V São Paule, v ktorom na komunálnej úrovni vládne Strana pracujúcich, sa štátna vláda v rukách Brazílskej Strany Sociálnej Demokracie (PSDB), hlavnej opozičnej strany PT, rozhodli začiatkom júna spolupracovať na zvýšení cestovného v autobusoch, metre a vlakoch.

Hnutie za bezplatnú verejnú dopravu (MPL – Movimento Passe Livre)okamžite zvolalo protesty a žiadalo zrušenie nárastu cestovného. Spustilo týmľudovú vzburu, ktorú zozačiatku odsudzovala vláda, Strana pracujúcich, sociálni demokrati a ich spojenci, ako aj médiá.

MPL bolo založenépočas Svetového sociálneho fóra v Porto Alegre v roku 2005. Skupina sa inšpiruje autonomistickou politikou a nie je napojená na politické strany. Po celej krajine sa organizuje horizontálne a decentralizovane. Požiadavka okamžitého zrušenia zvyšovania cestovného, spojená s priamymi akciami, napríklad blokovaním hlavných mestských ciest barikádami a masovými protestmi si získali podporu študentov a mladých pracujúcich, aj napriek policajnej brutalite a zatknutiam desiatok aktivistov.

Násilné potlačenie pokojných protestov proti zvyšovaniu cestovného z 13. júna v São Paule a Riu de Janeiro, ako aj protestu v hlavnom meste Brazílii proti verejným výdavkom na futbalové majstrovstvá zmenilo lokálny boj mladých ľudí na celoštátnu vzburu s rozsiahlou podporou, ktorú na demonštráciách vo veľkých mestách vyjadrovali stotisíce ľudí.

Obrovský ľudový tlak prinútil vlády v São Paule, Riu, a mnohých ďalších mestách odvolať zvýšenie cestovného do dvoch týždňov od začiatku protestov. Toto víťazstvo inšpirovalo novú vrstvu aktivistov, dodalo pracujúcim a chudobným sebavedomie v možnostiach kolektívnej akcie, a značilo krízu legitimity brazílskej vlády a tradičných strán

 

Reakcia vlády

Ako reakciu na protesty zvolala brazílska prezidentka krízové stretnutia so svojimi ministrami, guvernérmi a starostami, a 21. júna v celoštátnom televíznom vysielaní sľúbila zlepšenie verejných služieb, najmä prevedenie ziskov z ropných prieskumov na vzdelávanie. Takisto navrhla opatrenia smerujúce kpolitickým reformáma kontrole korupcie.

24. júna sa v São Paule stretla so zástupcami MPL. Aktivisti jej predložiliotvorený list obsahujúci ostrú kritiku jej sociálnej politiky, a žiadali bezplatné cestovné a zlepšenie systému verejnej dopravy, ako aj koniec policajnej brutality voči chudobným a  zastavenie tvrdej represie domorodých obyvateľov. Tiež vyjadrili solidaritu s ostatnými sociálnymi hnutiami a odbormi zapojenými do mobilizácie.

Pravicaa médiá, ktoré protestyproti zvyšovaniu cestovného zo začiatkuodsudzovali, začali meniť názor. Pokúsili sa oslabiť radikálny politický obsah masového hnutia a kooptovať ho pre svoje vlastné záujmy využívaním abstraktnej “protikorupčnej” agendy.

20. júna, deň po zrušení zvýšenia cestovného, počas obrovských oslavných demonštrácií v São Paule a Riumalá ultra-pravicová skupina využila neobľúbenosť tradičných strán, a v pokuse generalizovať „protistranícky“ postoj fyzicky napadla aktivistov ľavicových strán a hnutí. Rovnako ako v Egypte a Grécku sa tak ukázali možnosti aj riziká rastúceho masového hnutia.

Vládnuca Strana pracujúcich sa pokúsila zneškodniť radikálnu politiku hnutia malými ústupkami a sľubmi reforiem, čím sa snažila dostať demonštrantov z ulíc do kontrolovaných jednaní s vládou.

 

Nové formácie

Nie je ešte isté, čo prinesie budúcnosť, viaceré udalosti však naznačujú cestu vpred. Novovzniknuté organizácie v odľahlých chudobných oblastiach veľkých miest prišli s konkrétnymi požiadavkami, ktorými sa odlišujú od pravice, médií aj vlády. Žiadajú bezplatné cestovné, koniec policajnej brutality, demilitarizáciu polície, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť „prvého sveta“, zredukovanie oficiálneho pracovného týždňa na 40 hodín bez zníženia platu, a sú proti stúpajúcim nájmom a cenám domov, ako aj financovaniu majstrovstiev sveta vo futbale.

Ľavicové strany, odbory a sociálne hnutia sa tiež stretli v zjednotených frontoch so spoločným programom štrajkov a protestov naprieč krajinou. Formulujú požiadavky podobné tým spomenutým vyššie, a zároveň volajú po pozemkovej reforme, demokratizácii komunikácie,a proti privatizácii. 25. júna zvolala hlavná federácia odborových zväzov, združujúca aj zväzy tradične spriaznené s vládou, jednodňový generálny štrajk na 11. júla, aby prinútila vládu venovať sa požiadavkám hnutia pracujúcich.

Brazílska radikálna a antikapitalistická ľavica má kľúčovú úlohu v procese organizácie a mobilizácie protestného hnutia proti zvýhodňovaniu bankárov a veľkých kapitalistov vládou. Musí si zachovať identitu vo vzťahu ku konfliktom medzi Stranou pracujúcich a tradičnou pravicou, a vytvoriť spojenectvá s politickými organizáciami a sociálnymi hnutiami, ktoré sa stavajú do opozície zľava voči vláde, a kapitalizmu ako celku.

Z měsíčníku Socialist Review přeložila Megy Korábová.

megy.korabova@socsol.cz

Vyšlo v letní Solidaritě roku 2013 (č.80-81).

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •