Čo sa skrýva za krviprelievaním v Nairobi?

Vážená čtenářko, vážený čtenáři,
 
bezplatně zde zveřejňujeme články, které už vyšly v Solidaritě. Činíme tak proto, aby si je mohl přečíst každý – bez ohledu na to, zda se v jeho okolí nachází distribuční místo či zda si může dovolit předplatné. Čtete-li naše články pravidelně a umožňuje-li Vám to Vaše situace, velmi oceníme, pokud si Solidaritu předplatíte. Předplatitelé udržují vydávání časopisu v chodu.
 
S díky
Vaše redakce

 

David Whitehouse


21. septembra pri teroristickom útoku na obchodný dom Westgate v Nairobi zomreli desiatky ľudí a mnohí ďalší boli zranení. David Whitehouse v analýze pre Socialist Worker skúma historické a politické pozadie týchto udalostí, v ktorom hrajú významnú rolu intervencie Spojených štátov amerických.

Krvavý útok na luxusné nákupné centrum v hlavnom meste Kene Nairobi médiá zobrazujú ako násilný čin šialených fanatikov. Korene tejto hroznej udalosti však ležia v susednom Somálsku, kde kenská vláda na popud Spojených štátov vojensky intervenovala v rámci africkej verzie “vojny proti terorizmu”. Práve tá môže po útoku v Nairobi eskalovať.

Kenská armáda s pomocou izraelských kománd znovu získala kontrolu nad nákupným centrom Westgate štyri dni po tom, ako ho 21. septembra napadli desiati až pätnásti ozbrojení islamskí radikáli. K útoku, pri ktorom zomrelo vyše 60 ľudí a viac ako 170 bolo zranených sa prihlásila somálska militantná skupina Al-Šabáb.

Mainstreamoví komentátori zdôrazňovali, že útok na nákupné centrum bol prvým pokusom Al-Šabábu o vstup do “medzinárodného terorizmu”, a to najmä kvôli údajnému zapojeniu britských a amerických členov. Americká tajná služba však tvrdí, že títo útočníci boli vybraní špeciálne kvôli ich znalosti angličtiny, ktorá im mala pomôcť pracovať v Keni, kde je ako v bývalej britskej kolónii angličtina všeobecne používaný jazyk. Samotný Al-Šabáb tvrdí, že ich zámer bol lokálny – potrestať Keňu za jej inváziu a okupáciu južného Somálska trvajúcu od roku 2011. Výber cieľa – nákupné centrum navštevované najmä zahraničnými turistami – svedčí o úzkom zameraní Al-Šabábu. Turistický priemysel je v Keni najväčším zdrojom zahraničnej výmeny.

Mnohí z tých, čo zdôrazňujú medzinárodný charakter útoku sa snažia tlačiť na užšiu “antiteroristickú” spoluprácu Spojených štátov s Keňou. Kenská ministerka zahraničných vecí Amina Mohamed týmto spôsobom argumentovala priamo v programe NewsHour americkej televíznej stanice PBS. Útoky v Nairobi podľa nej naznačujú potrebu ešte užšej spolupráce so Spojenými štátmi a ich spojencami.

V skutočnosti americká armáda aj jej tajné služby už úzko spolupracujú so všetkými krajinami v regióne, ktoré sa v roku 2006 zapojili do okupácie Somálska po etiópskej invázii podporovanej Spojenými štátmi (Uganda, Rwanda a Keňa). Ako napísali New York Times počas obsadenia nákupného centra: “Keňa je pre Spojené štáty kľúčovým partnerom, a jej bezpečnostné sily úzko spolupracujú so svojimi západnými partnermi v boji proti islamským radikálom v regióne.”

V posledných mesiacoch sa však Spojené štáty svoj blízky vzťah s Kenskou vládou snažili utlmiť. Kenský prezident Uhuru Kenyatta má totiž na rukách viac krvi Keňanov než Al-Šabáb. V súčasnosti čelí obvineniu Medzinárodného trestného súdu z financovania a riadenia eskadier smrti počas násilných udalostí po sporných voľbách v roku 2007, počas ktorých bolo zabitých viac ako 12 tisíc ľudí, a stotisíce boli vyhnané zo svojich domovov. Kenyatta je synom Joma Kenyattu, prvého kenského prezidenta, a zároveň patrí medzi najbohatších Afričanov.

Barack Obama počas svojej júnovej návštevy Afriky Keňu, rodisko svojho otca, vynechal, aby sa vyhol verejnému spájaniu s Kenyattom. Po útokoch v Nairobi však Obama s Kenyattom telefonoval, aby ho “ubezpečil o dlhom a historickom partnerstve medzi Spojenými štátmi a Keňou.”

 

Korene konfliktu

Spojené štáty boli dlhé roky v Somálsku regionálne aktívne, od porážky v bitke o Mogadišo v roku 1993 sa ale otvorenej úlohe v krajine bránili. Bez ohľadu na to, či boli ich aktivity tajné alebo nie je faktom, že americkí prezidenti od dôb Jimmyho Cartera pomáhali vzniku podmienok, z ktorých vzišiel Al-Šabáb, najmä biedy a zúfalstva, ktoré mladých Somálcov doviedli k pripojeniu sa k skupine.

Na konci sedemdesiatych rokov začal prezident Carter podporovať somálskeho prezidenta Siada Barreho ako protiváhu susednému etiópskemu režimu, spojencovi vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Barre bol diktátor, ktorý počas svojej vlády zvýhodňoval niektoré somálske klany nad inými. Na konci Studenej vojny sa sovietsky aj etiópsky režim rozpadli, a vtedajší americký prezident George W. Bush už Barreho nepotreboval.

Stiahnutie podpory Spojených štátov v roku 1991 viedlo k Barreho porážke konkurenčnými klanmi. Štát sa rozpadol, a klanoví generáli si územie krajiny rozdelili. V roku 1992 začal prezident Bush vojenskú intervenciu, ktorej cieľ bolo “stabilizovať” Somálsko pozdvihnutím jedného z miestnych generálov, Mohameda Faraha Aidida, nad ostatných. Aidid sa však rozhodol zvýšiť svoju obľúbenosť medzi Somálcami obrátením sa proti nepopulárnej americkej okupácii, a tým pripravil pôdu pre bitku o Mogadišo.

Podľa experta na Somálsko Stiga Hansena boli niektorí somálski vojaci veteránmi americkej proxy vojny proti sovietskej okupácii Afganistanu v roku 1980. Spojené štáty spolu so Saudskou Arábiou financovali a koordinovali prvý veľký pokus o “medzinárodný džihád”. Moslimskí radikáli z celého sveta v ňom získali skúsenosti z boja, a domov si so sebou priniesli medzinárodnú perspektívu. Niektorí z týchto somálskych veteránov z Afganistanu sa neskôr stali zakladateľmi Al-Šabábu.

Somálski generáli v druhej polovici deväťdesiatych rokov upevňovali svoju lokálnu moc kombináciou obchodu a svojvoľnej vojenskej sily. Bez existencie centrálneho štátu sa pre klany a obchodníkov budovanie vlastných milícií stalo jedinou možnosť ochrany života a majetku. Podľa Hansena ľudová nenávisť ku generálom stúpala, najmä kvôli vydieraniu, vraždám a znásilneniam, za ktoré boli zodpovední, zatiaľ čo pre obchodníkov predstavovala fragmentácia krajiny prekážku v podnikaní.

 

Al-Šabáb a jeho vznik

Tieto udalosti otvorili priestor pre vznik hnutia za “islamské súdy”, ktoré začali nezávisle, ale tvrdo vynucovať spravodlivosť, a stali sa obľúbenými medzi jednoduchými ľuďmi aj podnikateľmi v Mogadišu, najväčšom somálskom meste. Súdy boli založené na miestnych pod-klanoch, a na začiatku roku 2000 sa začali zjednocovať do Zväzu islamských súdov (Union of Islamic Courts – UIC). Po rokoch fragmentácie a svojvoľnej vlády UIC budil dojem zárodku budúceho štátu, postaveného na pôvodných koreňoch – na rozdiel od klientského štátu Siada Barreho, či štátu, ktorý sa tu Spojené štáty snažili na začiatku deväťdesiatych rokov vytvoriť. Niektoré zo súdov riadili islamskí radikáli, podľa Hansena sa však väčšina z nich držala verzie Šaríe prispôsobenej tradíciám miestneho klanu. Al-Šabáb vtedy neexistoval, a jeho budúci členovia v súdoch organizovaní neboli.

V tom istom čase začala C.I.A. v spolupráci s niektorými generálmi sériu “tieňových vojen” proti islamským súdom. Súdy predstavovali konkurenta pre autoritu generálov, a ich nezávislosť zasievala vo vláde Georga W. Busha strach z “nového Somálska”, ktoré Spojeným štátom nie je nič dlžné, a ktorého dôležitou súčasťou je Islam.

Hansen hovorí, že Al-Šabáb bol formálne založený v roku 2005 ako obrana proti pokusom o úkladné vraždy veteránov vojny v Afganistane, ktoré financovala C.I.A. Spojené štáty a ich miestni spojenci zatiaľ zostavili “Prechodnú federálnu vládu”, ktorá mala byť riadená Etiópiou, spojencom Somálska.

Ako vplyv UIC rástol, a Al-Šabáb sa do hnutia zapojil ako jeho časť, Spojené štáty dali na konci roku 2006 zelenú etiópskej invázii, ku ktorej sa prostredníctvom bombardovania Somálska pripojili. Milície UIC skončili rozptýlené a rozpadnuté, okrem Al-Šabábu, ktorého jadro už malo významné skúsenosti z boja. Milície Al-Šabábu vydržali až do odchodu etiópskych jednotiek v roku 2009, cieľ invázie – zvrátiť vznik nezávislého somálskeho štátu – bol však splnený.

Sily zoskupené okolo Al-Šabábu reprezentovali najextrémnejšie krídlo islamských súdov – mnohí zapojení udržiavali osobné styky s Al-Káidou. Preto sa skupina stala terčom Spojených štátov a ich spojencov v rámci “vojny proti terorizmu”. Al-Šabáb sa oficiálne k Al-Káide pripojil až v roku 2012.

Etiópska invázia rozpútala vojnu o moc medzi generálmi a zvyškami islamských súdov. Prechodná vláda, dosadená do Mogadiša po invázii, mala slabú podporu pôvodných obyvateľov a vládla v malej časti Mogadiša obkľúčenej zahraničnými jednotkami. Po boku Etiópie sem jednotky trénované Spojenými štátmi posielala aj Uganda, tento krát pod vlajkou Africkej únie.

Okupanti nakoniec dosadili za prezidenta Šarífa Ahmeda, populárneho vodcu umiernenej časti súdneho hnutia. Bol zbavený svojej základne v zaniknutom UIC, a celkom závislý na zahraničnej ochrane. Etiópske vojská do Somálska vstúpili na konci roku 2011, tesne potom, ako Keňa napadla juh Somálska.

 

Politický význam útoku

Západ oficiálne podporil stanovisko kenskej vlády – útok na nákupné centrum Westgate znamená, že Al-Šabáb je silnejší ako kedykoľvek predtým. Tieto tvrdenia sú jasne smerované ako ospravedlnenie posilnenia vojenských a politických väzieb medzi krajinami. Mnohí analytici si naopak myslia, že útok môže byť v skutočnosti znak slabosti. Tento rok kenské jednotky vytlačili Al-Šabáb z Kismaya, tretieho najväčšieho somálskeho mesta, a zabrali územie na juhu, ktoré Al-Šabáb roky ovládal. V tomto svetle vyzerajú udalosti v Nairobi ako protiútok Al-Šabábu, ktorý v Somálsku utrpel významnú porážku.

Po vojenských neúspechoch sa vedenie Al-Šabábu začalo štiepiť. Líder skupiny Ahmed Abdi Godane upevnil svoju moc popravením štyroch zo svojich najvyšších veliteľov. Simon Tisdall napísal pre The Guardian : “Spirituálny vodca Al-Šabábu, Hassan Dahir Aweys, bol nútený utiecť, na čo ho zadržali somálske vládne sily. Vnútorné boje naďalej pokračujú. Veliteľa Al-Šabábu pochádzajúceho z Alabamy Omara Hammamiho, známeho aj ako “Američan”, a britského občana známeho ako Usama al-Britani, tento mesiac zastrelili Godaneho spojenci pri vpáde do ich skrýše. Hammami, ktorý figuroval na Washingtonskom zozname najhľadanejších zločincov, v minulosti obvinil Godaneho z toho, že sa správa ako diktátor.”

Tisdall pokračuje tvrdením, že útok na nákupné centrum znamená víťazstvo zástancov “medzinárodného džihádu” v rámci Al-Šabábu nad tými, ktorí zdôrazňujú lokálne somálske ciele. Môže mať pravdu v tom, že útoky predstavujú istý posun, keďže Godane je známy okázalými masovými vraždami.

Zameranie sa na nákupné centrum v Nairobi má však jasne lokálny cieľ — zasadiť úder krajine, ktorá Al-Šabábu spôsobila najväčšiu porážku od etiópskej invázie. Útok zároveň slúži ako spôsob prilákania nových členov. Odhaduje sa, že Al-Šabáb mal v roku 2010 asi 14 tisíc členov, v poslednom čase sa však údajne kvôli interným konfliktom a vojenským porážkam členstvo zmenšuje. Adam Nossiter v New York Times píše:

“Útok na Westgate je v súlade s ranou aplikáciou modernej teroristickej doktríny, ktorú doviedli do dokonalosti alžírski rebeli snažiaci sa vytlačiť Francúzov v 50. rokoch: vytvoriť udalosť dostatočne dramatickú na to, aby skupinu vrátila späť na mapu. “Je to jediný spôsob, ako naverbovať nových členov, a zároveň vzbudiť dojem dôležitosti, ” povedal Mathieu Guidère, špecialista na terorizmus z University v Toulouse. “Je to propaganda, ktorej cieľom je ukázať, že džihádizmus je najlepšou cestou.”

Bez ohľadu na to, či je Al-Šabáb na vzostupe, alebo upadá, Spojené štáty udalosti v Nairobi použijú ako zámienku na upevnenie lokálnych väzieb, a snahu ešte viac kontrolovať ekonomiku a politiku regiónu. Americký vplyv už štyri dekády v regióne spôsobuje násilie a utrpenie, a nie je žiadny dôvod myslieť si, že zvyšovanie tohto vplyvu by sa mohlo stať pre ľudí v regióne prínosom.

Vyšlo v říjnové Solidaritě roku 2013 (č. 83)

Ze Socialist Workeru přeložila Megy Korábová

megy.korabova@socsol.cz

originál: http://socialistworker.org/2013/09/26/whats-behind-bloodshed-nairobi

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •