Egypt po referende o ústave: boj pokračuje

Demonstrace před prezidentským palácem. Zdroj: Socialist Worker

Egyptský prezident Muhammad Mursí zvíťazil v decembrovom referende o kontroverznej novej ústave. Napriek tomu však stojí na neistej pôde. Musí čeliť kríze, ako aj rastúcemu odporu obyvateľstva.

Egyptskí voliči v decembrovom referende vyjadrili súhlas s novou ústavou prezidenta Muhammada Mursího z Moslimského bratstva. Súhlasne hlasovalo 64 percent voličov, a 26.decembra ústavu prezident Mursí podpísal. Výsledok referenda však nie je znakom, že sa Mursí teší masovej podpore. Účasť dosiahla iba 33 percent, čo je oveľa menej, ako v posledných prezidentských voľbách, v ktorých sa Mursí dostal do kresla. V 20 miliónovom hlavnom meste Káhira väčšina hlasovala proti, rovnako ako v guvernoráte Gharbíja, v ktorom leží priemyselné mesto Mahalla s veľkou robotníckou populáciou. Za ústavu sa postavili najmä voliči vo vidieckych oblastiach.

Referendu predchádzali niekoľkotýždňové masové protesty naprieč krajinou. Stotisíce demonštrantov obliehali prezidentský palác a okupovali námestie Tahrír v Káhire. Na uliciach boli rozložené stany a barikády, niektorí demonštranti strávili na námestí týždne. Steny prezidentského paláca pokryli graffiti, a prezident bol nútený kvôli demonštrantom vchádzať zadným vchodom.
Pod tlakom ľudových protestov a štrajkov už Mursí musel stiahnuť nariadenie, ktoré mu priznávalo výnimočné právomoci, išlo však len o čiastočné víťazstvo. Referendum sa uskutočnilo aj napriek demonštráciám a početným výhradám k jeho priebehu.

Hlasovanie muselo byť rozdelené do dvoch dní, pretože väčšina sudcov v krajine naňho odmietla dozerať. Objavili sa obvinenia z manipulácie hlasov, mnohí sa sťažovali, že kvôli nedostatočnému označovaniu voličov bolo možné voliť dvakrát. Tisícky voličov neúspešne žiadali členov volebných komisií, aby si identifikovali, čo viedlo k pochybnostiam o tom, či boli voľby pod dostatočným dohľadom. Ďalší tvrdili, že rozdelenie hlasovania do dvoch dní mohlo ovplyvniť výsledky druhého kola, keďže výsledky prvého boli vyhlásené pred jeho začatím. Napriek tomu, že tieto sťažnosti neboli vypočuté, pred revolúciou si ťažko bolo možné vôbec predstaviť, že by ich voliči vzniesli. Ukázali, že Arabská jar dodala Egypťanom odvahu postaviť sa autorite.

Arabská jar a ďalej

Na začiatku roku 2011 Egypťania zvrhli režim prezidenta Husního Mubaraka, ktorý bol pod tlakom masových demonštrácií nútený rezignovať. Protestov sa zúčastňovali aj sympatizanti Moslimského bratstva, ktoré sa hlási k princípom Islamu a má v Egypte veľkú podporu. Jeho prezidentský kandidát Muhammad Mursí zvíťazil v následných prezidentských voľbách. Mursí sa preto často označuje za pokračovateľa revolúcie, jeho ústava však revolučná nie je. Naopak, jej cieľom je stabilizovať súčasný režim.

Nezávislí odboroví aktivisti počas predvolebnej kampane ľuďom na námestiach a pracoviskách vysvetľovali, že ústava je namierená proti ich záujmom. Pracujúci sa do protestov zapojili skôr individuálne ako kolektívne, a sociálne otázky v protestoch nezískali kľúčovú úlohu. Hnev pracujúcich však stále rastie. Mnohí volili Mursího v nádeji, že zlepší ich životné podmienky, a spájali ho s revolúciou z roku 2011. Mursího však chce upevniť existujúci systém, a na ekonomické problémy nemá inú odpoveď, ako viac neoliberalizmu. Ústava obmedzuje nezávislú odborovú aktivitu a nedostatočne chráni práva pracujúcich a existenciu verejných služieb. Naopak upevňuje súkromné záujmy, rovnako ako záujmy armády, ktorá stojí na Mursího strane. Podľa novej ústavy bude jej rozpočet nezávislý na rozhodnutiach parlamentu.

Spor o ústavu bol často prezentovaný v náboženských súvislostiach, ako spor medzi sekulárnymi silami a Islamistami. Mnohých egyptských moslimov priťahujú Mursího náboženské heslá. V predvolebnej kampani Mursí a Moslimské bratstvo voličom tvrdili, že hlasovať proti ústave znamená hlasovať proti ich náboženstvu. Množstvo moslimov, ktorí sa aktívne zapojili do protestov proti ústave a referendu však dokazuje, že to nie je pravda, a v boji o ústavu v skutočnosti o náboženstvo nejde.

Mursího opozícia zďaleka nie je jednotná, okrem odborárov a aktivistov ju tvoria najmä liberáli, ale aj konzervatívne sily, ktoré sa ju snažia zneužiť na boj za návrat starého režimu. Preto je dôležitá aktivita pracujúcich, ktorú sa snažia mobilizovať aktivisti. V chaose ekonomickej krízy a protestov sa niektorým pracujúcim podarilo dosiahnuť čiastkové víťazstvá. V polovici novembra štrajkujúci prerušili fungovanie káhirského metra, a prinútili tak vedenie pristúpiť na ich požiadavky. Počas posledného týždňa referenda úspešne štrajkovalo za zvýšenie miezd asi 20 000 zamestnancov tabakových tovární. Dôležité je, že mnohí zo štrajkujúcich si začínajú spájať svoje požiadavky s bojom proti novej ústave, ktorá mimo iného obmedzuje ich možnosti organizovania sa.

Napriek úspechu referenda si Mursí teda ani zďaleka nemôže vydýchnuť. Jeho podpora klesá, a musí čeliť opozícií, ku ktorej sa pridávajú stále nové sily. Radikalizujú sa napríklad aj stále väčšie počty kresťanských Koptov, ktorí sa mimo iného boja obmedzenia svojich náboženských slobôd. Na protestoch sa aktívne zúčastňovali aj ženy, ktoré si uvedomujú, že ústava môže znamenať ohrozenie ich práv.

Krajina v kríze

Protestmi opozície sa však Mursího problémy nekončia. Vo vedení Moslimského bratstva rastie napätie, viacerí Mursího poradcovia odstúpili, ako aj Mursího zástupca Mahmúd Mekky. Navyše na ekonomiku bolestivo dopadajú dôsledky globálnej krízy. Egyptská libra padla na najnižšiu úroveň za posledných osem rokov, a krajinu ohrozuje vysoká inflácia.

Niektorí chudobní a pracujúci stále dúfajú, že nový režim im zlepší život, Mursí však sľubuje iba škrty a zdražovanie. Medzinárodný menový fond tlačí na to, aby znova pristúpil k zvyšovaniu cien základných tovarov, ktoré odložil, aby si získal väčšiu podporu v referende. Kvôli vážnym ekonomickým problémom, v ktorých sa krajina nachádza, však Mursí pomoc od MMF potrebuje, škrty a zdražovanie teda budú takmer s istotou nasledovať.

Mursí a jeho režim sú pod veľkým tlakom. Ekonomické reformy povedú k nárastu hnevu a sociálnych nepokojov. Protesty, ktoré boli doteraz najmä politické, majú šancu rozširovať sa a prerásť do širšej sociálnej revolty. Ani prijatie ústavy tento proces nezastaví.

 

Na základě článků ze Socialist Worker přeložila a sestavila Megy Korábová.

megy.korabova@socsol.cz

Vyšlo v lednové Solidaritě roku 2013

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •