Covid-19 v Brazílii: miestne solidárne mobilizácie a boj o prežitie v Amazone

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro je všeobecne známy s jeho politickým zameraním na zrušenie opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia v Brazílii, rovnako ako aj s jeho podporou o rozsiahlom pálení v Amazonského pralese. Uprostred pandémie Bolsonaro vyvolal ďalšiu kontroverziu v už aj tak polarizovanej krajine, keď podporil ultra-pravicové demonštrácie v niekoľkých brazílskych mestách, ktoré požadujú návrat k vojenskej diktatúre. Nebolo preto žiadnym prekvapením, keď Bolsonarova reakcia na Covid-19 bola odmietnutie sociálneho dištancovania v záujme „rastu brazílskeho hospodárstva“. Nezostalo iba pri tom, a v apríli dokonca prepustil populárneho ministra zdravotníctva Luisa Mandetta z jeho postu za prijatie stratégie, ktorú Bolsonaro charakterizoval ako zameranú „takmer výlučne na záchranu životov, nie ekonomiky“. Podľa štatistík má tak Brazília potvrdených 740 000 prípadov nakazenia korony a 38 000 úmrtí na vírus.

Bolsonarove tvrdenia, síce ako vždy agresívne, so žiadnym ohľadom na ľudský život, priamo reflektujú vysoko nerovnomerné rozdelenie bohatstva v Brazílii a neistú hospodársku situáciu brazílskej pracujúcej triedy a chudobných. Bolsonarova politika je totiž priamo podporená opatreniami, ktoré boli nastavené administratívou prezidenta Michela Temera, ktorý Bolsonara predchádzal, a ktorá urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zničila systém verejného zdravia, obmedzila alebo rozobrala systém na štátnu podporu chudobných rodín, a ukončila úspešné akčné programy, ktoré začala Lulova ľavicová vláda. Skutočnosť je bohužiaľ taká, že štát, ktorý Bolsonaro vedie sa jednoducho nemôže postarať o svojich obyvateľov v čase historickej krízy, akou je Covid 19. Výsledkom je, že Brazílčania reagujú na krízu spôsobmi, ktoré odrážajú realitu miestneho spoločenstva týkajúcu sa rasy, náboženstva, prisťahovalectva a násilia, čím vytvárajú nové vzťahy, ktorých politické účinky sa ešte v budúcnosti prejavia.

Príbeh z Porto Alegre

Podľa miestnych prieskumov viac než 60 percent obyvateľov v brazílskych favelách nie je schopné platiť za jedlo dlhšie ako dva týždne v prípade nutnosti zostať v karanténe. Miestne výskumy o afro-brazílskych majiteľiek malých firiem z podnikania ukázala, že bez príjmu by iba 40 percent z nich mohlo udržať svoje podniky funkčné jeden mesiac, a iba 5 percent tri by boli schopné udržať sa 3 mesiace. 35 miliónov Brazílčanov doteraz požiadalo federálne vlády o program núdzovej mzdy, ktorý ponúka podstatne menej, ako je potrebné na sociálne-ekonomické udržanie jednotlivca, oveľa menej rodiny. Navyše, mnohí z tých, ktorí sa prihlásili, boli zamietnutí pre neúplnú dokumentáciu.

Keďže pomoc štátu nedokázala pomôcť najzraniteľnejším skupinám brazílskej populácie, aktivistické skupiny na miestnej úrovni sa zmobilizovali a pomocou sociálnych médií reagovali na naliehavé problémy, ktorým v súčasnosti čelia ich komunity. V južnom meste Porto Alegre miestne afro-brazílske kolektívy ako sú Meninas Crespas, Alicerce, alebo Akanni, distribuujú balíčky obsahujúce základné potreby, zakúpené za peniaze na darovanie a zbierky potravín, ktoré sa nedajú rýchlo pokaziť. Niektoré zo skupín si adoptovali slogan humanitárnej kampane „Tí, ktorí sú hladní, nemôžu čakať“, od brazílskeho sociológa Herberta de Souzu, ktorý v 90. rokoch 20. storočia upozornil na potrebu národného boja proti hladu. Slogan priamo pripomína aj opojné roky ľavicového prezidenta Luly v rokoch 2002 – 2010, keď ministerstvo pre núdzové situácie urobilo z boja proti hladu a jedlo pre všetkých Brazílčanov národnú prioritu. Coletivo Quilombelas , aktivistická skupina založená učiteľkami afro-brazílskych žien so sídlom v Restinge, jednej z najchudobnejších štvrtí Porto Alegre, vyjadrila podobné obavy v kampani „Plánujú nás zabiť, my plánujeme prežiť.“ Heslo, ktoré vytvorila afro-brazílska feministická spisovateľka Conceição Evaristo, vzniklo ako reakcia na Bolsonarove rasistické pripomienky počas volieb v roku 2018. V rámci kampane 150 afro-brazílskych hnutí v celej krajine podpísalo list, v ktorom žiada vládu, aby začala zhromažďovať údaje o rase a pohlaví obetí vírusu.

Solidarita migrantov

Pomoc pri prekonávaní pandémie prichádza aj zo zraniteľných brazílskych komunít migrantov. Správy o sýrskych utečencoch, ktorí zadarmo distribuujú jedlo starším ľudom v meste São Paulo, sa rozšírili na sociálnych sieťach. V Tolede mladý senegalský krajčír získal pozornosť médií po tom, ako sa počas karantény venoval výrobe masiek pre Veľvyslanectvo Solidarity, neziskovú organizáciu, ktorá mu pomohla usadiť sa, keď prvýkrát prišiel do Brazílie. Aj migrujúci umelci sú aktívni v boji proti Covid 19 a využívajú svoje platformy sociálnych médií a zručnosti na šírenie informácií o prevencii. Malá multimediálna produkčná spoločnosť, ktorú prevádzkuje Senegalčanka Mara Kane so sídlom v Sao Paule, spolupracovala s rappermi z Bolívie, Brazílie, Ghany, Guiney a Senegalu na výrobe videoklipov „Restez Chez vous“ (Stay Home) a „Vaccin. ” Spievajúci vo francúzštine, rodnom jazyku mnohých afrických migrantov, rapperi vysvetľujú, ako sa Covid 19 rozširuje, a bojujú proti rozšíreným tvrdeniam, že čierni ľudia sú voči Covid 19 imúnni.

Katastrofálny rozmer Covid-19 v Amazone

Podľa Koordinačného orgánu pôvodných organizácií Amazonskej kotliny (COICA) mal Amazon iba v máji viac ako 7 000 prípadov nákazy, a viac než 940 oficiálnych úmrtí medzi 93 skupinami pôvodných obyvateľov. Prípady boli hlásené vo všetkých amazonských krajinách, od Bolívie, Kolumbie, Venezuely a Brazílie po Guyanu, Francúzsku Guyanu, Peru, Ekvádor a Surinam. Po mesiaci sa situácia iba zhoršila. Najviac postihnutou krajinou z hľadiska potvrdených prípadov pôvodných obyvateľov je Brazília s 2 642 prípadmi. Podľa údajov COICA zo začiatku mája, Covid-19 zabil 218 pôvodných obyvateľov v brazílskom Amazone. Táto choroba už postihla viac ako 80 pôvodných národností v Brazílii, a kríza nepreukazuje žiadne známky spomalenia. Dario Yanomami z asociácie Hutukara Yanomami na internetovom stretnutí sociálnych hnutí vyhlásil: „Bojujeme s chorobou Covid-19 v našej krajine a sme veľmi smutní z úmrtí medzi Yanomami. Naši šamani nepretržite pracujú proti xaware <epidémii>. Budeme bojovať a budeme odolávať, ale potrebujeme podporu Brazílčanov a celého sveta“. Neurológ Erik Jennings Simões, jeden z hlavných lekárskych expertov, ktorý vedie pomoc proti Covid-19 v brazílskom Amazone uviedol, že Covid-19 pravdepodobne dosiahne v Amazone genocídny rozmer – v regióne došlo k 550% nárastu počtu úmrtí za jeden mesiac. Miera úmrtnosti v bežnej populácii je 5,7%, zatiaľ čo v domorodej populácii je to 9,7%.

Situácia v Amazone je podľa miestnych mimovládnych organizácii a domorodých vodcov, ktorí sú si vedomí extrémnej zraniteľnosti domorodých komunít, hlboko znepokojujúca. Z dôvodu zanedbávania a systematickej diskriminácie zo strany vlád čelia amazonské regióny a ich domorodé spoločenstvá vyššej chudobe a menšiemu vzdelaniu, ako aj nedostatku prístupu k pitnej vode a zdravotnej starostlivosti. Tieto štrukturálne nerovnosti čelia tvárou v tvár kríze, ktorá je v nedávnej histórii bezprecedentná, ešte výraznejšie. V Brazílii na čele s Jairom Bolsonarom, ktorý prisľúbil vyčistiť amazonský dažďový prales, aby namiesto domorodých komunít podporil hospodárstvo prostredníctvom rapídneho rastu sóje, dobytka a baníctva, sa dôsledky nezáujmu štátu o pôvodné obyvateľstvo ukázali ako osudné.

V krajine najviac postihnutých pandémiou na celom svete sa korona vírus šíri najrýchlejšie v tých oblastiach, kde žijú niektorí z najviac ohrozených obyvateľstiev na svete. Aj medzi najvzdialenejšími kmeňmi, ktoré by mali byť kvôli svojej izolácii bezpečné, existuje nebezpečenstvo infekcie. Podľa organizácie Survival International práve Yanomami komunita začala medzinárodnú kampaň proti vpádu baníkov zlata a šíreniu COVID-19. Okrem toho amazonská časť  Brazílie zdieľa hranicu s ôsmimi ďalšími krajinami a Francúzskou Guyanou. Mnohé z nich podnikli tvrdé a včasné opatrenia na zabránenie šíreniu vírusu, ale nezodpovednosť vlády Jaira Bolsonara, ktorý popiera závažnosť situácie a vyhýba sa prijímaniu opatrení prijatých na medzinárodnej úrovni, sa ukázala mať smrtiace následky nielen v Brazílii, ale v celom regióne a mimo neho.

Sociálne dištancovanie a akútna nerovnosť

Napriek úsiliu komunít, hospodárske zúfalstvo a sociálna izolácia oslabujú akceptovanie pravidiel sociálneho dištancovania medzi Brazílčanmi. Od konca marca začali pouliční predajcovia potravín a ovocia, ktorí opustili ulice v predchádzajúcich týždňoch, pokračovať v činnosti v centre Porto Alegre. Starší ľudia chodia na prechádzky do neďalekého parku Faroupilha, niektorí z nich bez masiek. V Rio de Janeiro niektoré zločinecké skupiny presadzujú sociálne dištancovanie, aby chránili obyvateľov komunity, zatiaľ čo iní nútia obchodníkov podnikať, aby mohli platiť svoje peniaze na ochranu. Medzitým sa počet infekcií a počet úmrtí v Brazílii naďalej zvyšuje.

Keby nebolo pre Bolsonarovho obštrukcionizmu a silných tlakov súkromného sektora na otvorenie ekonomiky, brazílske vládne inštitúcie by mohli zorganizovať sociálne dištancovanie a snažiť sa dodávať nevyhnutné zdroje pre komunity. Museli by ale čeliť ťažkým limitom zdrojov. Svojpomocná susedská politika tak dopĺňa nedostatočnú „núdzovú mzdu“ vlády, a prehlbuje solidaritu medzi občanmi. Toto vzájomné pôsobenie všetkých skupín reagujúcich na krízu Covid-19 ma potenciál zmeniť politiku v budúcnosti. Takmer pred sto rokmi svetová ekonomická depresia z roku 1929 transformovala latinskoamerickú politiku a hospodárstvo na zvyšok storočia. Po pandémii môžu Brazílčania oživiť demokraciu posledných desaťročí, alebo sa vrátiť k vojenskej vláde 60. a 70. rokov, či vytvoriť nové politické spojenectvá.

Momentálne sa však Covid-19 šíri uprostred niekoľko ročného pravicového útoku na demokratické inštitúcie a chudobných. Diskusia zameraná na sociálne dištancovanie sa proti ekonomickým potrebám nezaoberá dlhodobými sociálno-ekonomickými procesmi, ktoré mnohým tak veľmi ubližujú. Mechanizmy miestnych solidárnych mobilizácií sú len to: kreatívne, hrdinské, a vo svojej podstate obmedzené prostriedky na riešenie problémov, ktoré pandémia iba prehĺbila. Realita miliónov Brazílčanov je taká, že sú nútení alebo sa ukrývať a hladovať, alebo riskovať nákazu, ba dokonca smrť, kým sa snažia zarobiť peniaze na jedlo.

Sdílejte
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •