“Rast za účelom rastu je filozofiou rakovinovej bunky” je citátom amerického autora Edwarda Paula Abbeyho, ktorý je známy okrem ineho aj kvôli jeho kritike ekonomického rastu a to hlavne z enviromentálno-sociálnej perspektívy. Tento citát a spôsob myslenia je možné prideliť k širšiemu socioekonomickému hnutiu označovaný v angličtine ako “Degrowth”. Do slovenčiny by sme tento termín mohli voľne preložiť ako “Nerast”. Nerast je hnutie a zoskupenie teórií ktoré kritizujú a spochybňujú paradigmu prevažne pozitívneho dopadu ekonomického rastu na našu planétu a kvalitu života ľudí na Zemi.
Ekonomický rast je termín a trend ktorý je neustále idealizovaný a vystavovaný ako niečo nutne pozitívne a niečo čo potrebujeme ako spoločnosť maximalizovať pre to, aby sa kvalita života ľudí zvýšila. Toto vnímanie ekonomického rastu bolo v oblasti globálneho severu popularizované prevažne zo strany pravicových a neoliberálnych politických subjektov.
Tento pohľad je však často považovaný za chybný práve z radov progresívnejších ekonómov a enviromentalistov práve z dôvodu, ako je ekonomický rast definovaný. Ekonomický rast možno definovať ako “zvýšenie množstva vyrobených tovarov a služieb na obyvateľa za určité obdobie.” Toto potvrdzuje pozitívnu funkciu ekonomického rastu iba v krajinách, kde ľudia nemajú dostatok tovaru a služieb na zabezpečnie dostatočne vyhovujúcej životnej úrovne. Problémom však je, že v dnešnej dobe v krajinách globálneho severu už nemáme problém s tým, že by sme neboli schopní vyprodukovať napríklad dostatočné množstvo potravín na zabezpečenie potrieb našej populácie. Práve naopak, podľa organizácie “World food programme” až jedna tretina jedla vyprodukovaného a určeného na konzumáciu sa neskonzumuje a vyhodí. Podobný prípad vidíme aj v textilnom priemysle kde taktiež približne 30% všetkého oblečenia skončí na skládkach. Príkladov nadprodukcie je veľa a dokazuje to, že ekonomický rast už je nielen nepotrebný, ale dokonca škodlivý
Žijeme na planéte s konečnými zdrojmi a tento samotný fakt nám naznačuje, že systém pre ktorý je charakteristický a typický práve nekonečný ekonomický rast nie je s našou spoločnosťou a životom na Zemi kompatibilný. Toto je základným argumentom zástancov nerastu a celkovo kritikov ekonomického rastu. Nadprodukcia v textilnom, potravinárskom a výrobnom priemysle nie je nebezpečná pre život planéty len z hľadiska vyčerpania nerastných zdrojov našej planéty ale aj z hľadiska emisíí a znečistenia ovzdušia v procese spracovania daných surovín či potreba stále väčšej rozlohy na uskladňovanie odpadu vzniknutého dôsledkom nadprodukcie. Dôkazom toho je aj štatistika od Climate Accountability Institute ktorá preukázala, že za 71% všetkých emisií je zodpovedných len 100 veľkých svetových firiem. Aj toto sú dôkazy toho, že ak nenastanú vážne systematické zmeny, tak na tejto planéte dlho žiť nebudeme.
Znamená to teda, že sa musíme vrátiť do obdobia z pred industriálnej revolúcie a obetovať tak našu životnú úroveň pre záchranu planéty?
Problém kapitalizmu nikdy nebol v neschopnosti produkovať dostatok tovarov a služieb. Jeho kľúčovou slabinou však vždy bola neschopnosť ich efektívne prerozdeliť všetkým adekvátne k ich potrebám. Táto neefektivita trhového mechanizmu v prerozdeľovaní služieb a produktov je však jeho neoddeliteľnou súčasťou. Dôvodom prečo ľudia v menej rozvinutých krajinách trpia nedostatkom týchto tovarov je práve fakt, že kvôli ich nedostatočnému materiálnemu zabezpečeniu by sa podnikom nevyplatilo im tieto produkty predávať lebo miera zisku by tam nebola dostatočná a u niektorých tovarov až stratová. Toto slabé materiálne zabezpečenie v krajinách globálneho juhu však súkromnému sektoru európskych krajín vyhovuje. Je preň ziskovejsie udržiavať životnú úroveň v týchto krajinách čo najnižšie, pretože s jej zvýšením by sa im výrazne zvýšili náklady na výrobu.
Aj preto citát na začiatku tohoto komentára označuje ideológiu kapitalizmu, resp. nekonečného ekonomického rastu ako rakovinovú bunku tejto planéty. Nevedie totiž len k enviromentálnej katastrofe ale aj k sústavne sa prehlbujúcej sociálnej stratifikácii ktorá je pre milióny ľudí na planéte smrteľná. Prirovnanie v tomto citáte jasne naznačuje, že ak sa tejto “bunky” nezbavíme čo najrýchlejšie, mohlo by sa nám to stať osudným.
